Ešte jedna vec: my si mýlime lásku s rešpektom. Keď milujete úplne, nič z toho čo urobíte, nemôže vyzerať ako bez rešpektu. Keď zbližšia pozriete na rešpekt, zistíte, že keď určitý ľudia urobia určité veci, vyzerá to úplne normálne, zatiaľ čo keď ich urobia iní ľudia, vyzerá to ako bez rešpektu. Energia osoby, ktorá robí danú činnosť je to, čo spôsobuje, že daná činnosť vyzerá byť s rešpektom alebo bez rešpektu.
Keď je vaša energia prekypujúca, keď ste len milujúca energia, vtedy vám bude prepáčené všetko. Keď si sebou nie ste istý, zamotáte sa do problému s rešpektom. Nežiadam vám, aby ste mali nerešpekt, ja len hovorím, že keď vaša bytosť rezonuje láskou, reč vášho tela bude taká, že vaše skutky nikdy nebudú vyzerať ako by boli bez rešpektu. Ale ak ste zamotaní v rešpekte namiesto v láske, vtedy ste premeškali celú vec. Potom namiesto toho aby ste boli milujúci, začnete sa pretvarovať, a keď sa pretvarujete, tak nie ste úplní, kompletní.
Keď ste zameraní na rešpekt, budete sa pretvarovať, pretože rešpekt je spoločenský a jeho definícia sa neustále mení. Ale keď ste zameraní na lásku, rešpekt sa stane automatickým, príjemným vedľajším produktom. Takže ustáľte sa v láske a rešpekt príde automaticky.
Pamätajte si: Rešpekt je mŕtvy. Láska je živá. Rešpekt vytvára odstup, láska odstup nepozná.
Ľudia boli naučení mať strach a rešpektovať Boha. Nikto ich neučil milovať Boha. Nemôžu sa dotknúť sôch v chrámoch. Očakáva sa od nich, aby stáli v diaľke a poklonili sa. Sú naučení, aby boli pred Bohom ostražitý. Pochopte, prvú vec, ktorú by sme mali učiť naše deti, je milovať Boha.
Ak nedokážete milovať Boha tak nie je viac čo milovať, pretože Boh je všetko! Keď učíte svoje dieťa, aby nedokázalo milovať Boha, v skutočnosti ho učíte, že Boh je nás oddelený. Keď dávame Boha na piedestál, v skutočnosti dieťa oddeľujeme od celej existencie.
Majte určitú sociálnu inteligenciu a používajte rešpekt inteligentným spôsobom keď je to potrebné, to je všetko. Tento druh rešpektu sa bude diať s hlbokým vedomím a inteligenciou. Nespôsobí to, aby ste sa stali menej milujúcimi.
Malý príbeh:
Matka išla s dieťaťom na kolotoče.
Akosi na chvíľu stratila dieťa z dohľadu a navzájom sa stratili v dave.
Matka začala panikáriť a začala dieťa všade hľadať.
Zrazu začula za sebou hlas, „ Mária! Mária! Mária!“
Otočila sa a zbadala svoju dcéru.
Utekala k nej, objala ju a spýtala sa, „Ale prečo ma voláš Mária namiesto mama?“
Dieťa odpovedalo, „To by bolo na nič. Je tu toľko veľa mám!“
Deti sú stále ustálené v sebe, a sú viac živé a pozornejšie ako my. Ich nevinnosť, ich láska, ich reč tela hovorí za nich, nie ich slová. A preto nech čokoľvek povedia alebo urobia vyzerá nevinne, nikdy nie ako bez rešpektu. Ako náhle do nich vstúpi myseľ a sociálne podmieňovanie, táto nevinnosť zmizne. Potom ju musíme vynahradiť slovami a predstieraním.
Keď sa láska stane povinnosťou, stane sa záťažou. A keď sa stane záťažou, už to nie je oslava. Budete vždy pod tlakom si ju udržať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára