Samota je naša ľudská podstata. Už pred narodením sme boli sami, v matkinom lone. V brušku našej mamy sme boli úplne sami, ale boli sme spokojní a blažení, nemali sme žiadne zodpovednosti, žiadne záväzky a cítili sme sa úplne bezpečne.
V Bhagavat Gite sa krásne píše, že samota je ako vlákno na náhrdelníku, kde všetky udalosti ktoré sa udejú v našom živote od nášho narodenia, cez chodenie do školy, práca, manželstvo, založenie vlastnej rodiny až po smrť sú len perly na tomto náhrdelníku a vlákno, ktoré ich pretkáva, ktoré je podstatou nášho života je naša samota. Samota je to vlákno ktoré pretkáva celý náš život.
Prečo teda trpíme keď sme sami? Pretože sme začali veriť, že sme osobnosť, za ktorú nás označila spoločnosť. Spoločnosť nám dáva rôzne nálepky, ako dobrý manžel, úspešný podnikateľ, dobrá priateľka, dcéra, syn atď. Lenže všetky tieto označenia sú len nálepkami, ktoré sme dostali od spoločnosti. V skutočnosti sme čosi oveľa viac ako len tieto nálepky.
Je to ako keby ste teraz chceli poslať balík do Indie, do mesta Bangalore. Na pošte vo vašom meste na neho nalepia niekoľko známok a dajú tam niekoľko pečiatok. Na hlavnej pošte v Indii dostane balík ďaľšiu pečiatku, keď dorazí na poštu v Bangalore, dostane daľšiu pečiatku a takto si ten balík začne postupne myslieť, že je len súhrn známok a pečiatok, nie tým, čo je v ňom. Takisto aj my sme začali veriť, že sme len označenia, ktoré nám dáva spoločnosť. Lenže my sme oveľa viac, ako len lekári, manželky, dcéry, synovia, rodičia... my sme to, čo je vo vnútri, pod všetkými týmito nálepkami.
Označenia od spoločnosti vytvárajú našu osobnosť, lenže my nie sme naša osobnosť, my sme individualita. Našej osobnosti sa neustále dostáva veľa pozornosti, ale naša individualita je celý život zanedbávaná. Nikto nemá čas opýtať sa samého seba, kto vlastne je. Kto vlastne sme sami sebe???
Naša osobnosť prekvitá, keď sme v spoločnosti iných ľudí, pretože od nich neustále dostávame uznanie, schválanie, potrdenie, že sme dobré manželky, verné priateľky, úspešní podnikatelia, dobrí synovia alebo milujúci rodičia. Akákoľvek podpora okolia pomáha nášmu egu cítiť sa lepšie, cítiť sa ako niekto. Pozornosť okolia je jedlom, ktoré živí našu osobnosť a naše ego. Dokonca aj negatívna pozornosť je pozornosť, pretože je to rovnako energia, ktorá živí našu osobnosť, našu myseľ.
Lenže, ak ostaneme sami, zrazu nie sme nikým a ničím, nemáme byť pre koho dobrým podnikateľom, dobrou manželkou, alebo dobrou dcérou. Naša myseľ a ego nevedia ako zvládnuť takúto situáciu, lebo nedostávajú žiadne jedlo, žiadnu výživu, naša myseľ nemá čo spracúvavať a musí spomaliť. Lenže naša myseľ nechce spomaliť. Naše ego nám nechce dovoliť, aby sme sa začali venovať svojmu vnútornému hlasu.
Bolesť a utrpenie, ktoré cítime keď sme sami nie je ničím iným ako žalostným nariekaním našej individuality ktorá volá: “prosím ťa, všimni si ma, ja som tu, tu som!” Lenže naša bolesť počas samoty nám nedovolí zostať osamote. Preto neustále hľadáme spoločnosť, zábavu, rozptýlenie. Neustále sa snažíme niečo robiť, niečím vyplniť čas, niečím sa zamestnať, len aby sme neboli sami.
Naháňame sa od jednej párty na druhú a keď sa nuž naozaj nič nedeje, tak si aspoň pustíme telku.
Takisto sa snažíme vyplniť život vecami, ktoré by nam priniesli šťastie. Keď sme na vysokej škole, myslíme si, že kěď si nájdeme prácu, tak budeme šťastní. Potom čo si nájdeme prácu, tak si myslíme, že keď sa oženíme, tak budeme šťastní. Potom čo sa oženíme si pomyslíme, že keď si kúpime vysnívaný dom, potom budeme šťastní. A takto postupne dosiahneme všetko, po čom sme snívali, okrem toho prečo sme sa o tom snažili. Ten pocit, pre ktorý sme sa za všetkým naháňali nám chýba. Cítime sa prázdni a hlboko zdeprimovaní. Predtým ako dosiahneme to čo chceme ešte stale máme nejakú nádej, že sťastie raz príde, ale akonáhle dosiahneme všetko, prichádza hlboká depresia, čomu hovoríme depresia úspechu.
Potom máme tri možnosti ako pokračovať v našej ceste:
1. Závislosť (drogy, alkohol, jedlo, gamblérstvo)
2. Samovražda
3. Meditácia
Závislosť nie je len závislosť na drogách a alkohole. Aj jedlo je závislosť. Muži väčšinou depresiu zapíjajú, ženy zase zajedajú. Samovražda je takisto len únik, nie je to riešenie.
Meditácia je čas, strávený so sebou samým, kedy máme čas počúvať hlas nášho vnútra. Objaviť svoje vlastné ja, svoj vlastný zmysel a vydať sa tak na cestu k jeho naplneniu.
Ak sa vydáme na cestu meditácie, nasledovné tri kroky nám pomôžu zmeniť svoj život:
1. Počúvať večné pravdy od osvietených ľudí
2. Rozmýšľať nad týmito pravdami
3. Aplikovať tieto pravdy v našom živote.
Vydajte sa na cestu sebaspoznania a samota viac nebude bolestivá. Bude naplná pokojným vedomím, pretože vy sami budete naplnení, keď nájdete cestu k svojmu “ja”, k svojej individualite.
V Bhagavat Gite sa krásne píše, že samota je ako vlákno na náhrdelníku, kde všetky udalosti ktoré sa udejú v našom živote od nášho narodenia, cez chodenie do školy, práca, manželstvo, založenie vlastnej rodiny až po smrť sú len perly na tomto náhrdelníku a vlákno, ktoré ich pretkáva, ktoré je podstatou nášho života je naša samota. Samota je to vlákno ktoré pretkáva celý náš život.
Prečo teda trpíme keď sme sami? Pretože sme začali veriť, že sme osobnosť, za ktorú nás označila spoločnosť. Spoločnosť nám dáva rôzne nálepky, ako dobrý manžel, úspešný podnikateľ, dobrá priateľka, dcéra, syn atď. Lenže všetky tieto označenia sú len nálepkami, ktoré sme dostali od spoločnosti. V skutočnosti sme čosi oveľa viac ako len tieto nálepky.
Je to ako keby ste teraz chceli poslať balík do Indie, do mesta Bangalore. Na pošte vo vašom meste na neho nalepia niekoľko známok a dajú tam niekoľko pečiatok. Na hlavnej pošte v Indii dostane balík ďaľšiu pečiatku, keď dorazí na poštu v Bangalore, dostane daľšiu pečiatku a takto si ten balík začne postupne myslieť, že je len súhrn známok a pečiatok, nie tým, čo je v ňom. Takisto aj my sme začali veriť, že sme len označenia, ktoré nám dáva spoločnosť. Lenže my sme oveľa viac, ako len lekári, manželky, dcéry, synovia, rodičia... my sme to, čo je vo vnútri, pod všetkými týmito nálepkami.
Označenia od spoločnosti vytvárajú našu osobnosť, lenže my nie sme naša osobnosť, my sme individualita. Našej osobnosti sa neustále dostáva veľa pozornosti, ale naša individualita je celý život zanedbávaná. Nikto nemá čas opýtať sa samého seba, kto vlastne je. Kto vlastne sme sami sebe???
Naša osobnosť prekvitá, keď sme v spoločnosti iných ľudí, pretože od nich neustále dostávame uznanie, schválanie, potrdenie, že sme dobré manželky, verné priateľky, úspešní podnikatelia, dobrí synovia alebo milujúci rodičia. Akákoľvek podpora okolia pomáha nášmu egu cítiť sa lepšie, cítiť sa ako niekto. Pozornosť okolia je jedlom, ktoré živí našu osobnosť a naše ego. Dokonca aj negatívna pozornosť je pozornosť, pretože je to rovnako energia, ktorá živí našu osobnosť, našu myseľ.
Lenže, ak ostaneme sami, zrazu nie sme nikým a ničím, nemáme byť pre koho dobrým podnikateľom, dobrou manželkou, alebo dobrou dcérou. Naša myseľ a ego nevedia ako zvládnuť takúto situáciu, lebo nedostávajú žiadne jedlo, žiadnu výživu, naša myseľ nemá čo spracúvavať a musí spomaliť. Lenže naša myseľ nechce spomaliť. Naše ego nám nechce dovoliť, aby sme sa začali venovať svojmu vnútornému hlasu.
Bolesť a utrpenie, ktoré cítime keď sme sami nie je ničím iným ako žalostným nariekaním našej individuality ktorá volá: “prosím ťa, všimni si ma, ja som tu, tu som!” Lenže naša bolesť počas samoty nám nedovolí zostať osamote. Preto neustále hľadáme spoločnosť, zábavu, rozptýlenie. Neustále sa snažíme niečo robiť, niečím vyplniť čas, niečím sa zamestnať, len aby sme neboli sami.
Naháňame sa od jednej párty na druhú a keď sa nuž naozaj nič nedeje, tak si aspoň pustíme telku.
Takisto sa snažíme vyplniť život vecami, ktoré by nam priniesli šťastie. Keď sme na vysokej škole, myslíme si, že kěď si nájdeme prácu, tak budeme šťastní. Potom čo si nájdeme prácu, tak si myslíme, že keď sa oženíme, tak budeme šťastní. Potom čo sa oženíme si pomyslíme, že keď si kúpime vysnívaný dom, potom budeme šťastní. A takto postupne dosiahneme všetko, po čom sme snívali, okrem toho prečo sme sa o tom snažili. Ten pocit, pre ktorý sme sa za všetkým naháňali nám chýba. Cítime sa prázdni a hlboko zdeprimovaní. Predtým ako dosiahneme to čo chceme ešte stale máme nejakú nádej, že sťastie raz príde, ale akonáhle dosiahneme všetko, prichádza hlboká depresia, čomu hovoríme depresia úspechu.
Potom máme tri možnosti ako pokračovať v našej ceste:
1. Závislosť (drogy, alkohol, jedlo, gamblérstvo)
2. Samovražda
3. Meditácia
Závislosť nie je len závislosť na drogách a alkohole. Aj jedlo je závislosť. Muži väčšinou depresiu zapíjajú, ženy zase zajedajú. Samovražda je takisto len únik, nie je to riešenie.
Meditácia je čas, strávený so sebou samým, kedy máme čas počúvať hlas nášho vnútra. Objaviť svoje vlastné ja, svoj vlastný zmysel a vydať sa tak na cestu k jeho naplneniu.
Ak sa vydáme na cestu meditácie, nasledovné tri kroky nám pomôžu zmeniť svoj život:
1. Počúvať večné pravdy od osvietených ľudí
2. Rozmýšľať nad týmito pravdami
3. Aplikovať tieto pravdy v našom živote.
Vydajte sa na cestu sebaspoznania a samota viac nebude bolestivá. Bude naplná pokojným vedomím, pretože vy sami budete naplnení, keď nájdete cestu k svojmu “ja”, k svojej individualite.
