Láska, ktorá oslobodzuje

Rodičia učia svoje deti dôvody pre ktoré by mali cítiť a vyjadrovať lásku. Od útleho veku nás rodičia a spoločnosť učí, že láska sa spája s určitými dôvodmi.

Ale učíme svoje deti ako milovať Zem? Učíme ich ako milovať prírodu? Nie! Ale určite ich učíme  milovať svojich príbuzných. Učíme ich milovať nás samých. Učíme ich milovať každého, kto im je určitým spôsobom potrebný. Keď ich budete učiť milovať prírodu, zasejete v nich semienka skutočnej lásky.

Videl som mnohých rodičov, ktorí učia svoje deti odhadzovať odpadky na verejnosti a ničiť krásu prírody. Tí istý rodičia, ktorí učia deti aby milovali svoju rodinu, ich učia, aby ničili prírodu. Ak máte v sebe skutočnú lásku, nebudete ničiť prírodu. Budete milovať prírodu aj ľudí rovnako. 

My dospelí sa musíme naučiť zasievať do detí tie správne semienka. Iba potom z nich vyrastú vytúžené rastlinky. Iba keď vytvoríme tie správne podmienky na prekvitanie lásky v dieťoch, budú skutočne prekvitať. Meditácia pomáha zasievať tie správne semienka a pomáha vytvoriť správny priestor vo vnútri. Totižto nič sa nedá donútiť zvonku. V momente, keď je niečo donútené nasilu, stretne sa to s odporom, pretože dotyčný bude pod nátlom, ktorému inak hovoríme povinnosť.

Láska, o ktorú všetci nazývame láskou je v skutočnosti len psychologické otroctvo. Zotročíte si osobu v mene lásky a tá osoba potom cíti povinnosť správať sa k vám určitým spôsobom. V prípade fyzického otroctva aspoň viete, že ste otrokom. Ale psychologické otroctvo je tak zamaskované, že ani neviete, že ste jej otrokom.

Prečo si myslíte, že je v nás toľko pocitu viny? Je to preto, lebo láska ktorú my poznáme v nás vždy spôsobuje pocity viny. Keď je láska úplná, skutočná, keď je to len čistá energia vyžarujúca z nášho bytia, tá nikdy neprináša pocity viny. Vždy keď máme v láske pocit viny, je to iba preto, že sme nikdy nemilovali dosť, že sme niekde zlyhali. A prečo sme nemilovali dosť? Pretože nás učili iba láske, ktorá má určité dôvody, nikdy nás neučili pravej láske.

Pozrite sa spätne na situácie, kedy ste niekoho milovali úplne. Zistíte, že nemáte žiadny pocit viny alebo smútku, keď daná osoba zomrie. Možno vám bude smutno kvôli fyzickému odlúčeniu, ale nikdy nebudete cítiť, že ste niečo nedokončili, premeškali. Keď poviem ozajstná, pravá láska, nemyslím tým to, že ste mali naplniť všetky očakávania a želania tej osoby. Myslím tým, že ste mali byť ustálení v sebe samom a vyžarovať voči nim energizujúcu lásku, vidieť a rešpektovať ich ako súčasť existencie.

Ak by ste to robili takto, váš vzťah by bol úplný, totálny a necítili by ste vinu, keby umreli. Rodina do nás vždy zasieva pocity viny, aby mohla mať nad nami kontrolu. Vina nie je nič iné ako pozostatky mnohých druhov emócii kvôli tomu, že ste neprežili danú emóciu naplno. Nikdy nedovoľte, aby vás posadli pocity viny.

Nehovorím, že máte robiť čo si zmyslíte, a necítiť žiadnu vinu. Hovorím len, žite úplne, z vášho vnútra, s hlbokým vedomím a pochopením. Potom vo vás nezostane žiadny priestor na vinu.

Skutočná láska vždycky dáva bez dožadovania a očakávania. Nepozná žiadne „brať“. Pozná iba „dávať“. A tak isto ju nemôžte vytvoriť. Je to asi takto: môžete síce vyrobiť umelú ružu, ktorá bude vzyerať presne ako živá, ale bude mať vôňu živej ruže? Nie! Takisto, ani skutočná láska sa nedá vytvoriť, je to len umelá imitácia.

Aby vyrástla skutočná ruža, musíte vytvoriť správne podmienky, správnu hlinu, správne množstvo vody, a potom vyrastie sama o sebe. Takisto aby sa vo vás zrodila skutočná láska, musíte vytvoriť vedomie, jasnosť a hlboké pochopenie v vás samých, a pravá láska prekvitne sama z vášho vnútra.

Na jednom vysokoškolskom stretnutí sa ma jedno dievča opýtalo, „ Swamidži, bolo na príčine zlyhanie v láske, ktoré je dôvodom, že si sa stal sannyasi?“ (askét).

Povedal som jej, že to bol práveže úspech v láske, ktorý spôsobil, že som sa stal sannyasi! Zlyhanie v láske môže vytvoriť iba Devdasu (hrdinu nejakého indického príbehu), nie sannyasiho! Iba keď dokážete milovať celý svet, môžete sa stať sannyasi. Iba keď dokážete milovať celý svet, je vo vašom vnútri skutočná láska.

Skutočná láska existuje aj bez vzťahu. Iba obyčajná láska sa zrodí len vtedy, kde existuje nejaký vzťah. V obyčajnej láske milujete svojho otca, pretože vás živí. Milujete svoju matku, pretože sa o vás stará. Milujete svojho priateľa, pretože vám dáva zmyslové potešenie.

Skutočná láska nie je takáto. Nehovorí totiž: „toto je môj otec, musím ho milovať.“  Nie! Vie iba, ako neustále milovať všetkých a všetko. Obyčajná láska zaväzuje, zatiaľ čo skutočná láska oslobodzuje. V obyčajnej láske existuje zlyhanie a úspech. V skutočnej láske neexistuje úspech ani zlyhdanie, ONA proste JE, to je všetko. Úspech je, keď ju objavíme!

Ľudia si myslia, že keď sa vám nič nedarí, keď je všetka láska stratená, vtedy sa stanete sannyasi (asketicky žijúci človek) Nie! Ľudia si myslia, že sannyasis sú tí ľudia, ktorí sa všetkého vzdali kvôli frustrácii. Poviem vám: Je mi ľúto, keď si pomyslím na ľudí, ktorí hovoria takéto veci. Títo ľudia žijú v hlbokej nevedomosti. Neustále veci posudzujú zo stavu hlbokej nevedomosti. Pochopte: sannyas je najvyšší druh manželstva...s duchovnom!

Skutočný sannyasi je ten, ktor je tak silno milujúci a súcitný, že sa o nich hovorí, že kadiaľ prejdú, tam ani tráva nezomiera! Toto nie je len príbeh. Je to pravda. Skutočný sannyasi je ten, ktorý vyžaruje obrovský súcit a lásku voči existencii. Skutočný sannyasi je ten, ktorý vie, že modlitba je láska a láska je modlitba.

Keď ste v sebe našli skutočnú lásku, vaša modlitba bude len vyjadrením tejto lásky. Čo sú to Meera Bhajans? Sú to výlevy lásky Meeri, osvietenej bytosti z Indie. Meera je ctiteľkou Krishnu, ktorý je existencia samotná, a vo svojich piesňach vylieva svoje vnútro. Preto Meera Bhajans sú populárne ešte aj dnes. Energia v nich nikdy nevyhasne pretože je to energia existencie. Nie je možné cítiť takú lásku počas toľkých rokov, keby to bola obyčajná láska. Iba čistá láska môže vyžarovať takýto druh trvácnej energie.

A čo sa týka Meeri, jej Bhajans boli jej modlitby. Keď nájdete pravú lásku, nemáte inú možnosť. Modlitba sa stane láskou.

Obyčajná láska, akú poznáme my, nie je nič iné ako očakávanie, že niekto nasýti naše psychologické potreby, že nám niekto kto dá psychologickú podporu. Potrebujete niekoho, kto by sa postaral o vaše potreby, potrebujete niekoho, kto by vás pozdvihol, keď ste na dne, potrebujete niekoho, kto vás bude ľutovať a potvrdí vám vaše trápenie. Toto je to, čomu vy hovoríte láska.

Ale skutočná láska nemá meno, tvar, telo ani myseľ. Iba taká osoba, ktorá dokáže milovať celý svet za hranicami tohto všetkého sa môže stať sannyasi. Iba ten sa môže stať Vivekananda!