Certifikáty energie?

Keď ste závislí na vonkajších zdrojoch energie, ste vlastnbe psychologicky handicapovaní. Keď potrebujete fyzickú oporu, vtedy ste fyzicky  handicapovaní. Keď potrebujete psychologickú podporu, tak ste psychologicky handicapovaní.

Keď máte fyzický handicap, tak aspoň viete, že ho máte, pretože to vidíte jasne, ale s psychologickým  handicapom netušíte, že ste  handicapovaní. A keďže o tom neviete, prirodzene nebudete vedieť ani o následkoch, ktoré prináša. Keď sa však objavia skutočné následky, alebo choroby, tak ste prekvapený odkiaľ prišli.

Možno ste niekedy mali možnosť videť, ako deti ako stavajú zámky z karát. Ukladajú kartu na kartu v určitom uhle jednu na druhú a postavia niekoľko poschodí takýchto vzorov do tvaru pyramídy. Je to krásne na pohľad. Ale ak odstránite čo len jednu kartu z tohto zámku, od hoci-kadiaľ, celý zámok sa zosype! Čím vyšší je zámok, tým väčšia je šanca, že sa zosype.

Presne tak isto aj my si budujeme svoj vlastný imidž ako zámok, avšak z názorov iných ľudí. Zbierame certifikáty alebo podpisy od nášho otca, matky, priateľa, priateľky, učiteľa, priateľov a čo ja viem koho, a ukladáme všetky tieto certifikáty a staviame si z nich zámok, ktorý vytvára náš imidž. Tento imidž vyzerá krásne a my sa cítime šťastní. Ale akonáhle jedna osoba odvolá ich certifikát, čo sa stane? Zámok sa zrúti a vy sa začnete cítiť mizerne, zdeprimovane. Cítite sa, ako keby nastal koniec sveta.

Deti aspoň stavajú svoje zámky zo svojich vlastných kariet, ale my si staviame zámky z kariet iných, z certifikátov od iných. Nemáme kontrolu nad naším zámkom, pretože je postavený z certifikátov od iných ľudí.

Čo teda urobíme? Začneme sa veľmi snažiť udržať si náš zámok, začneme ho dobre strážiť. Začneme sa správať tak, aby ľudia neodtiahli ich certifikáty. Začneme robiť veci tak, aby sme dostávali ich neustály súhlas, pretože ich súhlas sa stal nevyhnutný na naše samotné prežitie.

Malý príbeh:

Manželka s manželom sa vybrali nakupovať, pretože manželka si chcela kúpiť nový kabát.

Chodili z obchodu do obchodu, ale manželka nevedela nájsť to, čo by chcela.

Manžel bol z toho už unavený a opýtal sa jej, „Drahá, vieš vôbec aký kabát hľadáš?“

Manželka odpovedala „Samozrejme! Hľadám z- nôh-padnúci kabát.“

Manžel nechápal, čo tým myslí, opýtal sa jej, „Aký je to z-nôh-padnúci kabát drahá?“

Manželka na to „Taký, že keď ho ľudia uvidia, tak spadnú z nôh!“

My sa celý čas snažíme len nájsť spôsob, ako by sme získali certifikáty od ľudí! Každý náš krok je podvedome spojený s tým, čo ľudia o tom povedia a ako na to budú reagovať.

Napríklad, kabelka môže byť v rámci vášho rozpočtu a môže byť aj kvalitná, ale podvedome naša myseľ povie, že ľuďom sa možno nebude až tak páčiť. A tak začneme hľadať znova.

Samozrejme vy nebudete súhlasiť s tvrdením, že hľadáte nejaké certifikáty, pretože je to podvedomý proces! Ste sa takmer ako stonožka. Stonožka potrebuje 100 nôh na to, aby mohla chodiť. Presne tak aj my potrebujeme synchronický súhlas od každého, aby sme mohli prechádzať životom bez krívania. Čo sa stane, keď čo len jedna noha stonožky vypovedá? Zostane uviaznutá. Čo sa stane s nami, keď nám chýba čo len jeden súhlas? Upadneme do depresie.

Keď sme takto závislí na druhých, je veľmi pravdepodobné, že upadneme do depresie. Ľudia, ktorí trpia na depresiu v skutočnosti trpia na nedostatok pozornosti. Niečo sa stane, my nedostaneme dosť pozornosti a príde nám to veľmi zaťažko, nevieme to zvládnuť. Jedno slovo úplne stačí na to, aby sme upadli do depresie. Lenže skutočný dôvod na našu depresiu nepoznáme. Tak čo urobíme? Začneme brať lieky, aby sme ju vyliečili.

Ale ako ju môžeme takto vyliečiť? Príčina našej depresie je v našom vnútri a my hľadáme lieky na pomoc. Keď za mnou prídu ľudia s depresiou, poviem im, aby na začiatok urobili jednoduchú Mahamantra meditáciu a poviem im, aby pomaly vysadili lieky. Ľuďom treba len ukázať, že zdroj energie leží v nich samých. Meditácia im to môže ukázať.

Podľa toho s akou úprimnosťou robia túto meditáciu môžu jednoducho využiť energiu v ich vnútri a vyliečiť sa z depresie. Lieky ich otupia ešte viac, toto musíte pochopiť.

Poviem vám: Keď čerpáte vašu energiu z vonku, môže to vo vás spôsobiť pohromu. Stanete sa bábkou.

Poviem vám jeden príbeh. Je to v podstate experiment, ktorý bol vykonaný na univerzite v Chicagu, v USA:

Mladý, zdravý a inteligentný muž sa ráno zobudí a pripravuje sa do práce. Jeho manželka sa naňho pozrie a povie mu, „Vyzeráš unavene, si v poriadku?“

Cíti sa podráždený jej poznámkou a povie jej aby si prestala namýšľať a odíde.

Ako vyberá auto z garáže, jeho sused sa naňho pozerá a skríkne: „ Cítiš sa dobre? Vyzeráš trochu divne!“

Muž je tento krát prekvapený, ale povie mu, že je v poriadku a odíde.

Príde do práce a ako vstúpi do úradu, recepčná sa naňho pozrie s obavami a povie: „Pane, vyzeráte chorý! Prečo ste prišli do práce?“

Muž odpovedá: „Myslím, že som v poriadku, uvidím ako sa budem cítiť...“ A odíde do svojej kancelárie.

Začne pracovať keď vstúpi jeho kolega a povie mu, „Ahoj! Vyzeráš strašne. Čo sa deje? Máš teplotu alebo čo?“

Toto je už pre muža príliš veľa, začne sa cítiť nesvoj a chorý. Práve vtedy si ho dá zavolať šéf, a on ide do jeho kancelárie. Šéf sa naňho pozrie a povie mu, „Vyzeráš naozaj nezdravo. Si si istý, že chceš ostať dnes v práci? Mal by si ísť k lekárovi.“

Mladý muž už má dosť, teraz sa už naozaj  cíti chorý. Povie šéfovi, žeby chcel ísť domov a odíde.

Ako šoféruje v aute, cíti ako mu stúpa teplota. Keď príde domov, jeho manželka je prekvapená, že ho vidí doma. Dotkne sa mu čela, a zistí, že má teplotu!

Muž, ktorý bol ráno zdravý a šťastný poobede skutočne ochorel! A ako ochorel? Iba tým, že ľudia mu hovorili, že je chorý. Celá situácia bola dohodnutá a ľudia mu opakovali zas znovu a tú istú vec. Tento experiment bol vykonaný na niekoľkých ľuďoch a všetci z nich na konci dňa naozaj ochoreli.

Toto sa stane, keď nie ste ustálení vo svojej vlastnej energii, ktorá je vo vašom vnútri. Prirodzene že sa potom hýbete z hora na dol iba kvôli vplyvom z vonka. Keď sa ustálite vo svojom vnútri, nič zvonku vami neotrasie.

Ľudia mi hovoria, „Swamidži, my nerobíme veci pre chválu a súhlas, robíme ich z povinnosti“.

Uvedomte si: v momente ako poviete, že niečo robíte z povinnosti, robíte to pre to, lebo ak by ste to neurobili, ľudia by vás prestali uznávať. Vaše okolie s vami súhlasí len dovtedy, pokiaľ splníte každú vec, ktorú od vás očakávajú. Keď je tam čo len malý rozdiel, uvidíte tú zmenu v ich vzťahu k vám. Vy to viete, a preto vykonávate svoju povinnosť.

Možno mi poviete, „Swamidži, ja som ich otec. Keď sa o nich nepostarám ja, tak kto potom?“. Ja nehovorím, žeby ste sa o nich nemali starať. Vy ste im dali život, vy sa o nich musíte postarať, pokiaľ sa sami nestanú nezávislí a schopní robiť veci pre seba. Ale robte to bez akéhokoľvek očakávania. Dovoľte, nech je to vyjadrením milujúcej energie vo vás, a to bez akýchkoľvek očakávaní.

Momentálne možno budete tvrdiť, že to nerobíte s očakávaním. Ale ak vás druhá strana čo len trošku sklame, pocítite mierne napätie, sklamanie. Toto napätie, toto sklamanie je výsledkom vašich očakávaní, ktoré ste mali keď ste vykonávali svoju povinnosť. Stupeň týchto pocitov očakávania je rôzny z osoby na osobu, ale do určitého stupňa je v každom z nás.

A keďže tam je, to znamená, že nerobíte veci iba ako prejav milujúcej energie, robíte ich z menšej limitovanej vlastnosti, ktorá sa volá povinnosť, alebo „takzvaná láska“.

Bhagavad Gita krásne hovorí:

"Karmanyevaadhikaaraste naa phaleshu kadaachanah."

Znamená to, že vašou úlohou je iba urobiť prácu a nezaoberať sa výsledkom.

Čokoľvek robíte, by malo byť z prekypujúcej energie lásky vo vašom vnútri. Potom sa nebudete trápiť nad výsledkami.

Keď poviem, že sa nebudete trápiť nad výsledkami, nemyslím tým, že sa nad nimi netrápite z  frustrácie alebo cynizmu. Čo tým myslím je, že ani neviete, ako očakávať výsledky, pretože ste produktívni a vyjadrujete svoju blaženú vnútornú energiu. Takže ani nemôžeme povedať, že neočakávate výsledky. Vy len radostne plyniete životom, to je všetko! Táto prúdiaca energia je skutočná láska.

Ak začnete mať očakávania od druhých ľudí, nebude im koniec. A poviem vám: najťažšia vec na svete je uspokojiť všetkých ľudí okolo seba. Myslíte si, že môžete uspokojiť všetkých ľudí? Nikdy. Je to tá najnemožnejšia vec na planéte Zem.

Malý príbeh:

Manžel a manželka oslovovali 50. výročie svadby.

Manželka darovala manželovi dve košele.

On bol veľmi dojatý a rozhodol, že pôjdu na večeru do reštaurácie, ako by mali variť doma.

Bol to pre nich veľmi významný moment.

Manžel sa išiel občerstviť, a aby potešil svoju ženu, obliekol si jednu z košieľ, ktoré mu darovala. Vyšiel zo svojej izby.

Keď prišiel dole, manželka sa na neho pozrie s úsmevom na tvári. Ale čoskoro sa výraz jej tváre zmení a pýtala sa, „Takže tá druhá nie je dobrá?“

Nidky nemôžete druhého urobiť úplne šťastným.

Najskôr sa snažte uspokojiť samého seba, nájsť naplnenie v sebe samom. To úplne stačí.  A nedovoľte, aby toto naplnenie malo niečo spoločné s ľuďmi okolo vás. Dovoľte, nech je to len bublajúca energia vo vás, nezávislá od podmienok ľudí zvonku. To stačí.

Je dobré urobiť niečo pre druhých. Je dobré preukázať im pozornosť, rešpekt – ale z hlbokej energetizujúcej lásky, nie zo strachu, nie preto, že sa obávame, že nám odoberú svoje certifikáty. Neoplatí sa investovať do názorov iných až natoľko, aby sa stali centrom nášho života. Nerobte z iných zdroj svojej energie.

Ako som vám už povedal: pretože neviete nič o sebe samom, obraciate sa k spoločnosti pre odpoveď. A spoločnosť vám s radosťou dá nálepky: Ty si dobrý otec. Ty dobre vyzeráš. Ty si zlyhal. A čo ja viem čo ešte.

Tak isto ako posúvajú balík bez poriadnej adresy z miesta na miesto, aj my sa hýbeme dookola a zbierame tieto nálepky. Ale nevieme, že my nie sme tieto nálepky, ale to, čo je vo vnútri balíka.

Keď je vaše šťastie závislé od druhých, dávate im kontrolu nad vašim životom. Buďte svojím vlastným zdrojom energie a inšpirácie! Dojdite k jasnému pochopeniu, že skutočná radosť nie je možná keď urobíte niekoho iného svojím stredobodom. Keď toto pochopíte, polovica problému je vyriešená.

Malý príbeh:

Brahma Sutra  je úžasná kniha prístupná ľudstvu.

Je to neskrátené vydanie svetovej filozofie, z ktorej vychádzajú všetky ostatné filozofie. Je to kniha kníh.

Napísal ju Veda Vyasa, najväčší indický učenec.

Jeden osvietený majster dal túto knihu jednému zo svojich žiakov, Vachaspati Mishra, a požiadal  ho, aby napísal komentár k tejto knihe.

Majster mu tak zároveň dal za ženu svoju dcéru Bamati a krátko nato zomrel.

Vachaspati Mishra začal dychtivo pracovať na svojej úlohe.

Neustále bol pohltený do písania. Stalo sa pre neho intenzívnou transformačnou meditáciou. Písal celé mesiace, čoskoro sa mesiace stali roky a roky desťročia.

Počas celého toho času nevidel nič iné, nemyslel na nič iné a nepočul nič iné.

Nakoniec skončil svoju veľkú úlohu. Zostávalo mu už iba vybrať názov pre knihu.

Vtedy zdvihol hlavu od písania keď vtom uvidel staršiu pani, ktorá zapaľovala olejovú lampu vedľa neho. Zostal prekvapený. Opýtal ja jej, „ Kto ste?“

Pani mu odpovedala, „ Netrápte sa na do mnou. Pokračujte vo svojej práci.“

On povedal, „ Skončil som. Povedzte mi, kto ste.“

Pani mu odpovedala, „ Som tvoja manželka.“

Vachaspati Mishra bol šokovaný.

Bol jednoducho šokovaný z toho, čo sa stalo.

Desaťročia písal knihu bez jedinej myšlienky o svojej žene! Sám tomu nemohol uveriť.

„Prečo si mi to nepripomenula celé tie roky!“ zakričal.

„ Na čo?“ opýtala sa „bol si zahĺbený do tej knihy, nepociťovala som potrebu ťa vyrušovať,“ odpovedala ticho.

Vachaspati Mishra povedal „Obetovaal si celý svoj život kvôli ľudstvu! Čo môžem urobiť, aby som ti to vynahradil?“

Bamati odpovedala, „bolo mi cťou slúžiť ti. Cítim sa poctená, že som ti mohla slúžiť, pokiaľ si písal túto veľkú knihu. Nič viac nepotrebujem.“

Vachaspati Mishra vyronil slzy radosti.

Vysoko si svoju ženu poctil. Pomenoval jeho životnú prácu po nej: Bamati.

Do konca aj dnes nesie najúžasnejší komentár k najvzácnejšej knihe ľudstva meno "Bamati".

Bamati sa stala nesmrteľná kvôli svojej nesebeckej oddanosti a láske. Bola totiž úplne sebestačná. Nebolo to len tým, že nechcela vyrušiť svojho manžela, ona ho nepotrebovala vyrušiť. Medzi tým je veľký rozdiel. My väčšinu času chceme pozornosť od iných, ale sme ticho, lebo si myslíme, žeby sme ich nemali vyrušovať.

Ale tuná sa hovorí o osobe, ktorá nepotrebovala pozornosť – to je ten rozdiel. Necítila, že by premárnila svoju mladosť, nerobila žiaden kompromis. Bola úplne sama sebou, to je všetko. A to jej stačilo. Nebolo pre ňu náročné nevyrušovať manžela. Bola tak ustálená vo svojej vlastnej energii, že jej na tom vôbec nezáležalo.

Bamati žije aj potom, čo umrela. My umierame každú minútu, aj keď žijeme. To je ten rozdiel.

Ale ako je to v našich domácnostiach? Môžete čítať noviny čo len pol hodiny v kľude? Môže vaša manželka pozerať svoj seriál čo len pol hodiny? Práve keď čítate noviny, vaša manželka si spomenie, že vám chce povedať dôležitú vec, ktorá sa stala v predošlý deň. A bude sa sťažovať, že jej nevenujete dosť pozornosti. Povie vám, že stále trávite čas s novinami.

A presne keď vaša manželka pozerá svoj obľúbený televízny seriál, vy sa cítite hladný a chcete aby vám naservírovala jedlo. Budete preklínať televíziu, že vysiela seriály v nesprávnom čase!

Malý príbeh:

Muž sedel so svojou manželkou v reštaurácii.

Objednali si jedlo a čakali, kým príde.

Manželka sa sťažovala, „Drahý, odkedy sme prišli do reštaurácie len čítaš noviny.“

Manžel odpovedal, „ Prepáč drahá,“ zakýval na čašníka. „ môžete nám doniesť ešte jedny noviny prosím vás?“

Vidíte, všetci z nás hľadáme pozornosť, neustále hľadáme pozornosť. A keď ju nedostaneme, sme smutní. Toto je koreňom všetkého hnevu, sklamania a frustrácie v našom živote.

Musíme si prestať pýtať a začať dávať. Musíme vyžarovať energiu namiesto vyžadovať energiu. Ale my ani nevieme ako presunúť pozornosť zo seba na iných. Sme tak zvyknutí vidieť seba ako centrum pozornosti. Musíme vidieť svet okolo nás ako centrum pozornosti. Ako to urobiť?

Pokračovanie v ďaľšom článku (vyššie).

Buďte zdrojom energie lásky

Predtým ako vstúpime do tématiky lásky, pozrime sa najskôr, čo je myslené pod slovom „potreba pozornosti“.

Čokoľvek robíme, čokoľvek si myslíme, veľmi jemným spôsobom podvedome hľadáme súhlas a potvrdenie od ľudí okolo nás. Záleží nám na tom, aby sme od každého získali dobré meno. Možno to nerobíme veľmi okatým spôsobom, ale keď urobíte hlbokú analýzu, zistíte, že nebudete spokojní, ak nezískate ocenenie a súhlas ľudí okolo vás. Tento súhlas a ocenenie je to, čomu hovoríme „potreba pozornosti“.

80% našich problémov je kvôli tomu, že si vyžadujeme pozornosť alebo súhlas. Keď si sadnete a napíšete, koľko krát počas jedného dňa urobíte rôzne veci len aby ste získali dobré meno, aby ste si udržali svoju reputáciu v rodine a spoločnosti, tak pochopíte.

Zistíte, že celých 24 hodín denne, celý život sa zaoberáte len získavaním súhlasu od iných. Celý váš život podnikáte podpisovú kampaň získavaním podpisov súhlasu od rodiny a spoločnosti. Podvedome si vytvoríte veľký zoznam a v ňom si vytvoríte stĺpec Dobrý Otec, a za všetko, čo urobíte pre svoje deti očakávate ich podpis súhlasu v tomto stĺpci. Potom idete za svojou ženou, za svojim šéfom, za svojimi priateľmi. Pripravíte stĺpce s vhodnými nadpismi ako dobrý otec, dobrý zamestnanec, dobrý priateľ atď. a čakáte aby sa pod nimi podpísali.

Samozrejme všetci títo ľudia taktiež prídu za vami pre váš podpis! Potrebujete sa podpísať na ich zoznamoch v stĺpci, ktorý sa týka vás.

Prečo nám tak veľmi záleží na názoroch iných o nás samých? Prečo sa nevieme ohodnotiť sami na základe našej vlastnej sily a pokračovať v práci? Prečo čerpáme silu od iných? To všetko je pre dve veci: po prvé, nevieme nič o sebe samých. Poznáme sa iba podľa názorov iných, iba podľa certifikátov od iných. Po druhé: keď nám druhí dajú ich súhlas a pozornosť, v skutočnosti nám dávajú energiu na to, aby sme mohli pokračovať. Pozornosť je ENERGIA! Preto sa cítime tak posilnení, keď sa nám dostane ich pozornosti.

Táto pozornosť môže byť v akejkoľvek forme. Vo väčšine domácností sa svokra a nevesta budú neustále hádať. Budú sa neustále sťažovať jedna na druhú chudákovi mužovi domu. Ale ak jedna z nich odíde na pár dni z mesta, čo sa stane? Navzájom si budú chýbať. Napriek tomu, že sa neustále hádajú, začnú si chýbať, keď nie sú neustále spolu. Prečo sa to stane? Pretože keď sa stále hádajú, v skutočnosti si navzájom dávajú strašne veľa pozornosti.

Nemyslite si, že iba pozitívna pozornosť nám dodáva energiu! Akákoľvek forma pozornosti je energizujúca. Obidve -  svokra aj nevesta - si podvedome užívajú pozornosť, ktorú dostávajú, keď sa hádajú. Preto si budú chýbať, v skutočnosti im chýba táto pozornosť! Ale keď si začnú chýbať, nazývajú to láskou. Tvrdia, že si chýbajú z lásky.

Samozrejme, môže to byť pravda, ale chcem, aby ste pochopili, že pozornosť nie je nič iné ako energia, ktorá nás udržiava v dobrej nálade. Je to jemný spôsob ako sa napĺňame energiou a nie sme si toho ani vedomí. Keď niečo potrebujeme, to niečo nie je láska: je to pozornosť. Vy nepotrebujete lásku: ste láska sami osebe. Takže, keď hovoríte, že potrebujete lásku, keď hovoríte, že potrebujete byť milovaní, v skutočnosti potrebujete pozornosť, nie lásku.

Ľudia za mnou prídu a hovoria, že ich synovia a dcéry ich v staršom veku dostatočne neľúbia. Čo tým v skutočnosti myslia je to, že ich synovia a dcéry im nedávajú dosť pozornosti, energie, ktorú potrebujú v staršom veku.

V skutočnosti, tým ako starneme by sme sa mali stať vyrovnanejší sami so sebou, citlivejší voči existenčnej energii v nás. Ale keďže sme celý náš život boli závislí od pozornosti iných, pretože láska ktorú poznáme existuje iba vo vzťahoch s niekým iným, pretože sme žili bez vedomia a citlivosti voči tomu, čo je v našom vnútri, keď zostarneme začne nám chýbať láska, ktorá prichádzala z vonku alebo pozornosť, ktorá prichádzala z vonku. Rodina sa stane zaneprázdnená inými vecami a prestane sa s nami stýkať tak ako zvykli. Preto sa vekom začneme sťažovať.

Keď sa na to pozriete, iba preto, že nechápeme, že náš zdroj energie leží v našom vnútri, namiesto toho aby sme žili život s väčšou radosťou a energiou, žijeme život s menšouj radosťou a energiou.

Nadšenie pre život

Swamiji hovori: “Videl som už sto tisícky ľudí s rôznymi problémemi a videl som, že tí ľudia ktorí trpia (mentálne, emocionálne) ich jediny dôvod na ich utrpenie je to, že z ich života sa vytratilo vzrušenie, nadšenie pre život samotný. Keď sa y vás vztratí nadšenie pre život samotný, vtedy sa začnú objavovať choroby a v ich vnútri sa usadí tento "vzorec správania" spôsob správania, ktorý sa začne opakovať. Tí ľudia ho začnú aplikovať znova a znova. Začnú v ňom žiť.

Poviem vám krásny príklad: v indických dedinách majú jazerá, kde rybári natiahnu trvalé siete, ktoré tam nechajú neustále. Akonáhle klesne voda, ryby sa pochytaju do tej siete a rybári ju len vytiahnu a vymenia za novú. 

Takisto je to aj v našom živote. Nadšenie a radosť zo života je tá voda v jazere. Sieť to sú naše mentálne vzorce, zaužívané spôsoby správania. Akonáhle klesne naša hladina nadšenia, sme zachyteni v sieti týchto negatívnych vzorcov a už nemáme východiska. Sme chytení.

Jediný spôsob ako sa zachrániť od siete je držať našu hladinu nadšenia vysoko. My všetci máme negatívne vzorce, zaužívané negatívne spôsoby správania, ale tieto vzorce nám nemôžu  ublížiť, pokiaľ budeme držať hladinu nadšenia vysoko. Keď žijeme v nadšení život je radosť, všetko ide hladko, nič nie je prekážka, život ide ako po masle.

Pamätajte, to nie je výsledkom toho, že život je momentálne dobrý, je to len výsledkom toho, že vy momentálne držíte svoju hladinu nadšenia vysoko.

Pokiaľ v sebe nesieme nadšenie zo života, vaše vzorce nás nezväzujú, nemôžu nám spôsobiť utrpenie.  Je to až keď naše nadšenie zmizne, vtedy sa začne kaziť aj naše zdravie, naše bohatstvo nás začne opúšťať, naše vzťahy sa pokayia, život samotný sa z nás vytratí.

Takže pochopte – život máte priamo pod vašou kontrolou. Jeho kvalita je len o hladine nadšenia ktoré udržiavate vo svojom vnútri. 

~Paramahamsa Nithyananda 

 

Sila intuície

Čo je to intuícia?

Dovoľte mi, aby som vám to vysvetlil. Zrazu jednoducho presne viete, že niečo je tá správna vec a cítite že máte aj dosť energie na to aby ste to mohli urobiť, ale neviete kroky, ktoré sú nevyhnutné na to vykonanie. Neviete síce kroky ktoré by vás doviedli k tomuto záveru, ale viete celkom isto, že váš záver alebo rozhodnutie je správne. Toto je intuícia. 

Intuícia je nevyhnutná, keď prídete do kontaktu so situáciou, ktorú ste predtým nezažili. Keď nemáte dostatok informácií o danej problematike, ale máte veľa možností a nie ste schopní sa rozhodnúť. V týchto situáciách vám pomôže energia intuície. A nie len v takýchto situáciách. Keby ste dokázali zotrvať v zóne intuície neustále,  boli by ste úplne prítomní v každom momente života, a týmto spôsobom by sa zrodili aj momenty vašej budúcnosti. 

Keď sa budete dostatočne snažiť pochopiť čo sa vám tu hovorím, ak si na pár minút sadnete a stráte nejaký čas sami so sebou a pocítite, ako vaše uložené engramy spôsobujú chaos vo vašom vnútri a ako vás zaťažujú, ak by sa vám podarilo vidieť pravdu v tom čo vám hovorím, pomaly by ste našli spôsob, ako sa vymaniť z tohoto začarovaného kruhu a presunúť sa do vyšších sfér vášho bytia. 

Ešte jedna vec ohľadne intuície: intuícia vám nie len dá enegiu na to, aby ste urobili dané rozhodnutia, ale aj na to, aby ste vykonali to, pre čo ste sa rozhodli. Keď toto hovorím ľuďom, pýtajú sa ma: „Swamiji, ako zistím či je niečo intuícia alebo je to len čisto intelektuálne rozhodnutie?“, alebo povedia „Swamiji, neviem posúdiť či prežívam intuíciu alebo len intelekt.“ Ja im hovorím: buďte si istí, že ak ste zmätení, je to len intelekt! Samotný zmätok potvrduje, že je to iba intelekt. Keď sa jedná o intuíciu, budete o tom presvedčení a budete sršať energiou a nezostane vo vás ani zrnko pochybnosti. 

Intuícia jednoducho uvoľní obrovskú potenciálnu silu, ktorá je uložená vo vnútri vašej bytosti. Stanete sa otvorení, začnete ju vyjadrovať a na základe nej aj konať. Ak sa dočítate o vedcoch alebo vodcoch obrovských organizácií, ktorí zažili veľký prelom v ich smere, títo ľudia znova a znova hovorili , že ich úspech pochádzal od niečoho čo bolo za hranicami intelektu, a že to niečo im dalo energiu a odvahu urobiť rozhodnutia, ktoré urobili. 

Každý a jeden z nás má v sebe schovanú silu intuície. Koľkí z vás ste aspoň raz v živote zažili situáciu, kedy ste mysleli na určitú osobu a v tom zazvonil telefón a presne táto osoba bola na linke? Alebo vošli ste do miestnosti a mali ste pocit, že ste na tomto mieste už boli? Alebo nejaké podobné intuitívne situácie? (viac ako 80% ľudí zvihne ruky)

Tak vidíte, toto sú momenty intuície, ktoré ste prežili vo vašom živote náhodne. V týchto momentoch ste boli náhodne v stave meditácie. V týchto momentoch sa vaša bytosť snažila s vami spojiť. Ale čo ste urobili vy? Odsunuli ste tieto veci nabok pod nálepkou náhody a ignorovali ste volanie svojho vnútra.  Ako môže byť niečo čo sa stalo 80- tim % z vás náhoda? 

Tieto momenty intuície sú jasným dôkazom vašej skrytej sily. Ak ju dokážete objaviť a začnete ju podporovať, budete schopní vyjadriť vyššie dimenzie vášho bytia.

Nedávno som mal možnosť ísť na obed s Dr. Charlesom Townesom, nobelovým laureátom  v oblasti LASER-u a MASER-u. Opýtal som sa ho: „Ako sa vám to podarilo? Ako ste to boli schopní urobiť?“ Odpovedal mi veľmi krásne: „Sedel som len tak v parku v meste Washington a zrazu sa vo mne niečo udialo. Zrazu mi bol odhalené riešenie. Okamžite som si ho zapísal. A v tom som si uvedomil môj problém. Mal som síce riešenie, ale nemal som kroky ako sa k nemu dopracovať. Toto som nemohol nikomu prezentovať, pretože som mal iba výsledok, nemal som cestu k nemu. Potom som si nad to sadol a podarilo sa mi nájsť aj tie logické kroky.“

Nie len Charles Townes ale aj Albert Einstein, slávny vedec, hovorí: “Vždy keď sa vo mne otvorilo nové pochopenie, stalo sa to pomocou intuície, nie pomocou intelektu.“ Einstein krásne hovorí, „Intuitívna myseľ je posvätný dar a logická myseľ je verný sluha.“ My sme žiaľ vytvorili takú spoločnosť, ktorá oceňuje sluhu, ale zabudla na ten dar. 

Či tomu veríme alebo nie, či to akceptujeme alebo nie, v každom z nás je niečo, čomu sa hovorí intuícia. Samozrejme aj Einstein to nazýva darom, pretože nevedel, či je to niečo, čo človek môže mať neustále. Nebol si istý,  kedy sa to stane a či sa to vôbec stane. Ale jogíni, veľkí východní mystici znova a znova hovorili, že intuícia je niečo, k čomu môžeme mať prístup neustále. Nemyslite si, že intuícia je dar. Môžete sa dopracovať k tomu aby ste ju získali. Potom sa intuícia stane prirodzenou súčasťou vášho života. 

Keď sa vo vás prebudí intuícia, ktorá je za hranicami intelektu, vaša bytosť bude zocelená, integrovaná. Vtedy budete fungovať na maximum. Keď pracujete na maximum, niečo sa vo vás otvorí. Môžete tomu hovoriť odhalenie alebo intuícia alebo niečo iné. Jogíni znovu a znovu tvrdili, že je to len veda. Ak sa dokážete napojiť na energiu intuície, ktorá je neustále prístupná vo vašom bytí, budete ju môcť používať vo vašom dennom živote.

Intuícia je energia vášho bytia. Keď táto energia začne prúdiť aj na úrovni podvedomia, bude vás taktiež liečiť a to ako na fyzickej, tak aj na mentálnej a emocionálnej úrovni. Okrem liečenia intuícia taktiež znižuje úroveň stresu a pomáha vám robiť spontánne rozhodnutia.

Spontánnosť nemá nič spoločné s údajmi ktoré ste zozbierali. Spontánnosť súvisí s tým ako tieto údaje spracujete.

Tie isté údaje, tie isté informácie môžete spracovať mnohými spôsobmi. Intuícia je len o tom, ako spracúvate údaje a ako prichádzate k záverom bez obmedzovania vášho intelektu. Ľudia sa môžu pripraviť, môžu sa naladiť na energiu intuície a to pomocou rôznych techník a metód. Tieto techniky sú to čomu hovoríme meditácia. Na východe slovom meditácia označujeme proces, ktorý nám pomáha spojiť sa s vyššou energiou v našom bytí, a ktorá nás neustále vyzýva na to, aby sme ju použili. 

Kedykoľvek keď si nájdete čas, len si sadnite sami so sebou a pozorujte sa. My sme vždy ochotní darovať čas iným, ale nikdy nie sebe samým! Keď si sadnete sami so sebou, tak si všimnete, že časť vášho bytia sa chce realizovať, chce urobiť niečo viac.  Ale my nikdy neposkytujeme čas a priestor tejto časti nášho bytia. 

Sme úplne zaseknutí v intelekte. Myslíme si, že náš intelekt je to najvyššie čo existuje, ale východní jogíni raz a znova dokázali, že existuje aj niečo viac ako len intelekt.

Neučte sa zo skúseností, učte sa pomocou inteligencie!

Malý príbeh:

Malé dievča sa učilo hrať na klavír. Padlo jej zaťažko vyrovnať sa s lekciami svojho učiteľa. Jej učiteľ bol virtuózny klavirista, a jedného dňa práve hral na klavíri, keď k nemu dievčatko pristúpilo a pozorovalo ho, ako hrá. Nakoniec sa opýtala, „Pán učiteľ, nemáte náhodou viac prstov ako ja?“

My si vždy myslíme, že nie sme tak talentovaní, ako by sme mali byť. Pravda je však taká, že my v sebe máme všetko, čo potrebujeme. Akurát nevieme, ako by sme to mali efektívne použiť.  Väčšina z nás vyjadruje svoj potenciál ako voz alebo traktor. Nevieme, že náš potenciál sa dá pretransformovať na to, aby bol lietadlom. Schopnosť lietať je schovaná v nás, ale bude tam ležať neodhalená, pokiaľ sa nenaučíme vedu, ktorá je schovaná za našimi emóciami.

Počas týchto pár dní dostanete jasný pohľad do všetkých vašich základných emócií.

Majster je niekto, kto rozpráva z vlastnej skúsenosti o najvyššej pravde. Rozpráva s najvyššou autoritou, pretože zažil a prežíva tú najvyššiu skúsenosť. Každý z nás si myslí, že dozrieť a prekvitať sa dá iba vekom a  skúsenosťou.

Majstri sú však živými príkladmi toho, že nepotrebujeme čas na to, aby sme dozreli a prekvitali. Dovoľte mi, aby som vám to vysvetlil o niečo bližšie:

Keď ste boli dieťaťom boli ste veľmi pripútaní k svojim hračkám, je to tak? Keď vám  niekto zobral vašu hračku, ako ste reagovali? Kričali ste a plakali, akoby by od nej závisel celý váš život, je to tak? Ale teraz, keď ste vyrástli, keby niekto zobral vašu hračku, záležalo by vám na tom? Budete sa cítiť smutní? Nie! Už nie ste k tej hračke pripútaní. Keď získame vedomosť, zrelosť takisto príde automaticky.

Tento typ vedomosti a zrelosti, napriek tomu, že si myslíme, že môže prísť iba vekom, v skutočnosti nemá nič spoločné s fyzickým vekom. Vedomosť a zrelosť majú dočinenia s niečím, čomu hovoríme mentálny vek. Výskum potvrdil existenciu mentálneho veku človeka. Zistilo sa, že priemerný mentálny vek človeka nie je viac ako 14 rokov!

Človek musí fyzicky prechádzať všetkými možnými skúsenosťami, urobiť všetky možné chyby a tak stane skúsený a zrelý.

Je to asi takto:

Keď sa dotkneme plameňa sviečky, popálime sa a zistíme, že plameň sviečky páli. Ďalej sa dotkneme ohňa na sporáku a naučíme sa, že oheň na sporáku tiež páli. Ďalej sa dotkneme cigaretového ohorku, a  naučíme sa, že tento oheň tiež páli. Potom sa dotkneme horiaceho uhlíka, a naučíme sa, že ten tiež páli.

Tým, že sa dotkneme rôznych podôb ohňa sa naučíme, že všetky formy ohňa pália. Kým sa toto všetko naučíme, už bude čas, aby sme sami išli do ohňa v krematóriu! Toto je to, čomu hovoríme učenie zo skúsenosti, získavanie vedomostí fyzickým vekom. Trvá nám celý život, kým sa naučíme svoje lekcie. Ako stúpa váš vek, tak sa učíte – svojím vlastným tempom.

Ale na druhej strane, ak by ste sa dotkli prvého ohňa a v tom momente pochopili, že všetky typy ohňa pália, vtedy ste inteligentný! Naučiť sa túto lekciu nevyžaduje vek. Vyžaduje to iba inteligenciu. Toto dokazuje váš mentálny vek. Preto sa hovorí, že múdrosť nemá nič spoločné s fyzickým vekom. Je to otázka nakoľko ste inteligentní, ako ste vyživovali vašu vnútornú inteligenciu a schopnosť pochopiť veci.

Vysvetlím vám to na veciach, ktoré sa dejú vo vašom živote:

Počas študentského života, keď ste na vysokej škole cítite, že keď získate dobrú prácu, tak budete šťastní,. Akonáhle dostanete dobrú prácu, akosi necítite také šťastie, aké ste očakávali, ale utešíte sa tým, že keď sa oženíte budete šťastní. Po svadbe cítite, že keď budete mať deti budete šťastní.

Takto sa naháňate sa za každou túžbou a myslíte si, že budete šťastní, až keď sa táto túžba naplní. Takýmto štýlom sa naháňate do konca života a potom si uvedomíte, že žiadna z vašich túžob vám nepriniesla skutočné šťastie. Potom sa obrátite k duchovnu a meditácii!

Toto je život človeka, ktorý sa učí fyzickým vekom, pomocou skúseností.

Človek s pokročilý mentálnym vekom je taký, ktorý sa učí pomocou inteligencie: je to niekto, kto jasne chápe hneď po prvej túžbe, že žiadna túžba, ani keď bude naplnená, mu neprinesie skutočné šťastie. Tam je ten rozdiel. Tento človek bude schopný sa pozrieť na celok a analyzovať celú vec naraz. Bude vedieť, že skutočné naplnenie prichádza z vnútra a nie z vecí vonkajšieho sveta.

Aby ste získali takúto múdrosť, nepotrebujete zostarnúť, potrebujete byť v prítomnom momente, to je všetko. Keď ste v prítomnom momente, existencia samotná vás bude učiť. Existencia je ten najväčší učiteľ. Keď nie sme v prítomnom momente, keď neustále kmitáme medzi minulosťou a budúcnosťou, kým sa naučíme a pochopíme čo máme, trvá nám to náš individuálny čas, to je všetko.

Keď si zoberiete životy osvietených majstrov ako sú Buddha, Adi Shankaracharya, Bhagwan Sri Ramana Maharshi a Swami Vivekananda, všetci osvietení ľudia, ktorí vytvorili históriu Indie, každý z nich dosiahol osvietenie vo veľmi mladom veku. Takže pochopte, vek nie je spojený s duchovnom alebo s učením.

Hovorí sa: „ste taký starý ako sa cítite.“ To znamená, že ste takí starí, aký je váš mentálny vek. Ste takí starí ako ste zrelí. Nie ste takí starí, ako je váš fyzický vek. Môžete mať 70 rokov a zároveň uvedomenie a zrelosť ako keby ste mali len 20 rokov. Alebo môžete mať 18 rokov a mať zrelosť a pochopenie 80- ročného. Takže nepovyšujte sa iba preto, že ste vekovo starší!

Jeden krásny príbeh Brahmananda Swamim, žiakovi Sri Ramakrishna Paramahamsu hovorí:

Jedného dňa  Brahmananda Swami meditoval v meste Brindavan.  Jeho ctiteľ prišiel k nemu a položil pred neho drahú deku ako dar.  Brahmananda Swami nepovedal nič, iba v tichosti pozoroval, čo sa deje.

A o pár hodín neskôr prišiel zlodej, zbadal drahú deku, a ukradol ju.

Brahmananda Swamim naďalej pozoroval, čo sa deje, v tichosti, bez reakcie!

V tom, že získal a stratil drahú deku nevidel žiadny rozdiel!

Je ešte jeden podobný príbeh zo života Bhagwan Sri Ramana Maharshiho:

Jedného dňa vstúpili do jeho ašrámu zlodeji. Zobrali všetko aj to málo, čo tam mohli nájsť, a predtým než odišli, ho ešte zbili.

Hovorí sa, že nielenže Bhagwan nijak nereagoval, dokonca ani rytmus jeho dýchania sa nezmenil počas celej udalosti!

Bol celou udalosťou vrcholne nedotknutý.

Keď sa staneme len obyčajným pozorovateľom, naša myseľ sa stane nástrojom v našich rukách. Môžeme ju používať ako chceme. Inak z nás naša myseľ urobí svojho otroka. Keď dokážete používať svoju myseľ, naučíte sa, ako ju odložiť keď ju nepotrebujete! Vtedy ste sa stali majstrom!

Takže, počas týchto pár dní sa naučíme, ako zaobchádzať s emóciami a stať sa pozorovateľom v našom živote. Ako sa správne ustáliť v našom vnútri a fungovať na periférii, nenarušiteľným spôsobom. Naučíme sa, ako si vytvoriť také mentálne rozpoloženie, ktoré je slobodné, bez uložených spomienok, ktoré sú zodpovedné za naše podvedomé rozhodovanie. Naučíme sa, ako v sebe prebudiť energiu intuície, ako sa presunúť z podvedomia do vedomia a do super-vedomia: Ako sa presunúť z inštinktu do intelektu a do intuície: ako prebudiť fontánu blaženosti v našom vnútri!

- Úryvok z knihy "Guaranteed Solutions" od Paramahamsa Nithyanandu