Láska osvietenej bytosti

Malý príbeh zo života Vivekanandu:

Raz v noci sa Vivekananda zobudil o druhej ráno a prebudil svojich žiakov. Jeho žiaci sa  preľaknuto pýtali, čo sa deje. Vivekananda odpovedal, že cíti veľkú bolesť a že na určitej časti sveta bola prírodná kalamita, ktorá mu spôsobune túto bolesť. Na druhé ráno noviny oznámili obrovské zemetrasenie na ostrovoch Fiji, ktoré si vyžiadalo mnoho životov.

Vivekananda bol tak citlivý, že cítil aj kalamitu, ktorá sa stala na inom kúsku zeme, tisíce míľ vzdialenej! Môžu byť obyčajní ľudia takto citlivý? Ani keď ochorie váš sused, to na vás nemá žiaden efekt!

Malý príbeh:

Muž zavolal svojmu lekárovi a povedal, „ Pán doktor, myslím si, že by ste nás mali navštíviť a vyšetriť moju ženu.“

Doktor sa opýtal, „Prečo? Necíti sa dobre?“

Muž odpovedal, „Myslím že nie, pán doktor. Včera vstala ako zvyčajne, dala si kúpeľ, navarila obed, poslala deti do školy, upratala dom, oprala prádlo, priviezla deti zo školy, urobila s nimi úlohy a keď okolo pol noci išla spať, tak sa sťažovala, že je unavená. Myslím, že by ste sa na ňu mali prísť pozrieť.“

My sme sa stali tak bezcitní! Nedokážeme sa vcítiť do druhej osoby, ktorá s nami žije 24 hodín denne, 365 dní v roku. Na druhej strane osvietené bytosti sú hlboko citlivé voči vesmíru, ktorý ich obklopuje.

To čo sa stalo Vivekanandovi, je to, čomu hovoríme empatia. Buďte si istý, nie je to súcit, je to empatia. Súcit je veľmi povrchné slovo. My sme schopní súcitu Keď vám niekto povie o svojom utrpení, jednoducho ho v ňom utvrdíte, to je súcit! Ak vám známa povie, že jej manžel je chorý, poviete jej:  „To je strašné, to je ale smola. Neboj sa, všetko bude v poriadku.“ V mene súcitu jej potvrdíte jej utrpenie a ona nám na oplátku povie, že sme tak starostliví a milujúci.

V skutočnosti ľudia nás majú radi preto, že sme im odsúhlasili, že prekonávajú toľké utrpenie. Je to pre nich jemné povzbudenie ega. Cítia sa dobre, pretože sme uznali, že zvládajú také veľké starosti. Tomuto spoločnosť hovorí súcit.

Čo však cíti majster, nie je súcit, je to empatia. Empatia je, keď cítite utrpenie druhého vo svojom bytí. Potom vám osoba nemusí povedať o svojom utrpení, ale vy to jednoducho viete, pretože existenčná energia vo vás to cíti.

Majstri sú s vami jedno, pretože sú jedno s existenciou, a vy ste súčasťou existencie. Iba vám sa zdá, že ste oddelení. A pretože tvoria jedno s vami, cítia vašu bolesť v ich srdci. Neexistuje pre nich iný spôsob. A majú schopnosť byť svedkom bolesti, ktorá s tým prichádza.

Z obyčajnej lásky sa rodia deti, zatiaľ čo zo skutočnej lásky sa narodí vaše skutočné „ja“. Dávate si tak nový život a transformáciu. Tak ako z húsenice sa stane motýľ, človek sa stane uvedomelou dušou, Prebudí sa do energetizujúcej lásky, ktorá v ňom leží neobjavená.

Majster vás pretransformovuje svojou láskou. Ja vždy hovorím svojím žiakom, „Keď mám s vami súcit, klamem vás, ale keď vás hreším, učím vás.“ Tak či tak rastiete! Niekedy vám ukážem svoj súcit veľmi milujúcim spôsobom, aby ste boli viac poddajní mojím transformačným prstom! Niekedy vám ukážem môj súcit tým, že vás pokarhám, aby som vás ponoril do hlbšieho vedomia. V obidvoch prípadoch dôvodom je čistá láska.

Majster je oceán nekonečnej lásky, a vie iba dávať. Keď k nemu pristúpite s miskou, vezmete si späť iba misku. Keď k nemu pristúpite so džbánom, vezmete si od neho plný džbán. Všetko záleží na tom, akí ste smädní. Čím väčší je váš smäd, s o to väčšou nádobou k nemu prídete.

Ale on sa stále pozerá ako k nemu pristupujete s nádobami rôznych veľkostí a tajne sa smeje nad vašou neistotou, nad hrou vašej mysle, ktorú na neho premietate!

Buďte si istý, nežiadam vás aby ste milovali Boha alebo nejakého majstra. Je veľmi ťažké milovať niečo, čo ste nikdy nevideli. Ale môžete milovať všetko okolo seba. Môžete milovať zvieratá, rastliny a ľudí. Jednoducho ich milujte bez dôvodu okrem zo samotnej radosti z toho ze ich milujete.

Cíťte s nimi hlboké spojenie a milujte ich. Keď to začnete robiť, vytvoríte si vieru v existenciu, pretože existencia je spoločným vláknom, ktoré pretkáva všetky veci. Viera je niečo, do čoho vás nemôžu donútiť. Ak viera príde z donútenia, budete si v sebe neustále uchovávať hlboký odpor voči objektu vašej viery.

Keď sa vo vás prebudí viera sama, pomaly sa vaša láska stane láskou voči celej existencii. Potom sa vo vás zakorení to najvyššie náboženstvo – náboženstvo vďaky a lásky.

Vďačnosť a láska sú úzko spojené. Ak zažijete vďačnosť v podstate vášho bytia, bude vo vás iba láska a nič viac. Prvý krok ku prežívaniu skutočnej lásky je pocit vďačnosti. Pokiaľ cítite nespokojnosť vo vašom živote, nemôže vo vás existovať skutočná láska.  Vďačnosť a láska idú ruka v ruke.