Keď Vivekananda hovorí, Vstaňte! Prebuďte sa! Znamená to že spíme? Samozrejme! Spíme aj bez toho, aby sme vedeli že spíme. Súdime, zatiaľ čo spíme. Kritizujeme, zatiaľ čo spíme. Preklíname, zatiaľ čo spíme. Myslíme si, že sme prebudení, a kritizujeme. Myslíme si, že vieme všetko o všetkom, vrátane lásky.
Malý príbeh:
Jeden muž mal bohatú starú tetu, ktorú pravidelne navštevoval. Dychtil po jej bohatstve a urobil by čokoľvek aby ju potešil.
Jeho teta vlastnila dve mačky, ktoré milovala.
Tento muž o tom vedel a staral sa o jej mačky veľmi svedomite dúfajúc, že si tak tetu získa.
Jeho tajným želaním bolo, aby ho teta vymenovala za jedného z dedičov v jej poslednej vôli.
Tento muž k nej chodil každý deň, nakŕmil mačky mliekom, hral sa s nimi, strávil tam veľa času a znova odišiel.
Táto stará pani bola nadšená spôsobom, akým sa staral o jej mačky.
Onedlho zomrela. V jej poslednej vôli mu zanechala svoje dve mačky.
Viete si predstaviť to sklamanie tohto muža? Musel sa cítiť podvedený!
Pri obyčajnej láske je veľká možnosť, že sa budete cítiť podvedení. Ľudia milujú kvôli bohatstvu, pre láskavosti, ktoré pre ne urobia iní, pre slová rady, ktoré dostanú, pre zábudlivosť tých, ktorých zneužívajú...a čo ja viem čo ešte.
Láska je vždy spojená s nejakým dôvodom. Ale ľudia to nikdy neakceptujú ako fakt. Neakceptujú to, pretože sú oklamaní ich obyčajnou láskou. Myslia si, že toto je spôsob ako sa láska zrodí. A myslia si, že zatiaľ čo oni sú tak milujúci, ja ich lásku len ponižujem.
Úprimne, keď si sadnete a sami porozmýšľate, pochopíte, že to čo hovorím je pravda. Úprimne sa spýtajte samých seba a uvidíte. Na chvíľu si sadnite a snažte sa predstaviť si, ako by ste reagovali, keby sa váš otec alebo mama, alebo sestra zachovali voči vám mierne iným spôsobom. Potom pochopíte, o čom hovorím.
My neustále od niekoho niečo potrebujeme. A preto si neustále budujeme chodníček k tomu, aby sme to od nich dostali nenásilným spôsobom. Tento nenásilný spôsob je to, čomu hovoríme láska. Nemyslite si, že sa to týka iba získania materiálneho bohatstva. Aj keď očakávame hoci aj to, aby sa určitá osoba správala určitým spôsobom, tak sa správate podľa nich. Pokiaľ sa obaja správate týmto spôsobom, tak sa milujete. Ak niekto niekde niečo vynechá, vaša láska zažije okamžitý pád!
Zoberme mňa ako príklad. Všetci tvrdíte, že ma veľmi milujete. Každý z vás má určitú predstavu o tom, ako by som sa voči vám mal správať. Ja sa jednoducho správam tým spôsobom. To je to, čo vlastne teraz robím. A čo sa stane? Keď sa na vás čo len raz neusmejem, alebo poviem niečo čo sa nehodí do vášho obrazu, do vašej predstavy, začnete si myslieť, že už vás nemilujem.
Začnete si myslieť, že na koniec nie som až taký milujúci. Začnete mať predstavy o tom, prečo som vám povedal určitú vec, alebo prečo som sa na vás neusmial. Možno som hovoril k niekomu inému, alebo možno som sa na vás neusmial len preto, aby sa vaše ego trochu ustálilo. To je všetko! Ale vy toto nepochopíte a začnete si to vysvetľovať podľa svojho slovníka lásky. Čo sa stane potom? Upadnete do hlbokého trápenia.
A takto komplikujete lásku. Aspoň v mojom prípade ja k tomu nepridávam komplikácie z mojej strany! Predstavte si, čo sa stane, keď sa dvaja z vás začnú rozprávať týmto štýlom? Vznikne úplný chaos! Budete sa jednoducho pohybovať od nízkej lásky k vysokej láske po nízku lásku. To je všetko!
Ľudia mi hovoria, „Svamiji, my milujeme svoje deti...“
Čo sa týka ich neposlušnosti, koľko krát ste na nich nadávali? Jedno dievča mi v ašráme povedalo, „ Svamiji, moja mama miluje moje deti iba vtedy, keď sa slušne správajú. Chce aby som priviedla moje deti ako ukážku jej vnúčat pred jej priateľov a potom ma vyhreší za chaos, ktorý spôsobili!“
Keď sa pozriete na deti, pritiahne vás ich nevinnosť. To je jedna vec. Druhá vec je tá, že vám to dáva pocit pýchy, pozdvihuje to vaše ego, keď vidíte, že sú vaším výtvorom. A samozrejme, že ich živíte a robíte ich šťastnými. Ale čo hovorím je, že táto láska má takisto limity a preferencie. Je veľmi subjektívna a to podľa toho, aké rôzne sú deti.
Malý príbeh:
Muž vylieval betón na novú cestu.
Práve keď dokončoval jeho prácu, pribehla zo susedstva skupinka detí a zanechala v čerstvom betóne stopy.
Ten muž sa veľmi rozčúril a začal hlasno nadávať na tie deti.
Jeho priateľ sa ho opýtal, „Čo sa stalo? Myslel som si, že máš rád deti?“
Muž mu odpovedal, „Áno mám, ale nie na betóne.“
Obyčajná láska vždy príde s nejakými podmienkami! Niekde naspodku sú vždy napísané malými písmenkami určité podmienky. To je to, čo sa vám snažím povedať. Mi milujeme ľudí pod podmienkou ich mena, miesta, našej nálady a situácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára