Certifikáty energie?

Keď ste závislí na vonkajších zdrojoch energie, ste vlastnbe psychologicky handicapovaní. Keď potrebujete fyzickú oporu, vtedy ste fyzicky  handicapovaní. Keď potrebujete psychologickú podporu, tak ste psychologicky handicapovaní.

Keď máte fyzický handicap, tak aspoň viete, že ho máte, pretože to vidíte jasne, ale s psychologickým  handicapom netušíte, že ste  handicapovaní. A keďže o tom neviete, prirodzene nebudete vedieť ani o následkoch, ktoré prináša. Keď sa však objavia skutočné následky, alebo choroby, tak ste prekvapený odkiaľ prišli.

Možno ste niekedy mali možnosť videť, ako deti ako stavajú zámky z karát. Ukladajú kartu na kartu v určitom uhle jednu na druhú a postavia niekoľko poschodí takýchto vzorov do tvaru pyramídy. Je to krásne na pohľad. Ale ak odstránite čo len jednu kartu z tohto zámku, od hoci-kadiaľ, celý zámok sa zosype! Čím vyšší je zámok, tým väčšia je šanca, že sa zosype.

Presne tak isto aj my si budujeme svoj vlastný imidž ako zámok, avšak z názorov iných ľudí. Zbierame certifikáty alebo podpisy od nášho otca, matky, priateľa, priateľky, učiteľa, priateľov a čo ja viem koho, a ukladáme všetky tieto certifikáty a staviame si z nich zámok, ktorý vytvára náš imidž. Tento imidž vyzerá krásne a my sa cítime šťastní. Ale akonáhle jedna osoba odvolá ich certifikát, čo sa stane? Zámok sa zrúti a vy sa začnete cítiť mizerne, zdeprimovane. Cítite sa, ako keby nastal koniec sveta.

Deti aspoň stavajú svoje zámky zo svojich vlastných kariet, ale my si staviame zámky z kariet iných, z certifikátov od iných. Nemáme kontrolu nad naším zámkom, pretože je postavený z certifikátov od iných ľudí.

Čo teda urobíme? Začneme sa veľmi snažiť udržať si náš zámok, začneme ho dobre strážiť. Začneme sa správať tak, aby ľudia neodtiahli ich certifikáty. Začneme robiť veci tak, aby sme dostávali ich neustály súhlas, pretože ich súhlas sa stal nevyhnutný na naše samotné prežitie.

Malý príbeh:

Manželka s manželom sa vybrali nakupovať, pretože manželka si chcela kúpiť nový kabát.

Chodili z obchodu do obchodu, ale manželka nevedela nájsť to, čo by chcela.

Manžel bol z toho už unavený a opýtal sa jej, „Drahá, vieš vôbec aký kabát hľadáš?“

Manželka odpovedala „Samozrejme! Hľadám z- nôh-padnúci kabát.“

Manžel nechápal, čo tým myslí, opýtal sa jej, „Aký je to z-nôh-padnúci kabát drahá?“

Manželka na to „Taký, že keď ho ľudia uvidia, tak spadnú z nôh!“

My sa celý čas snažíme len nájsť spôsob, ako by sme získali certifikáty od ľudí! Každý náš krok je podvedome spojený s tým, čo ľudia o tom povedia a ako na to budú reagovať.

Napríklad, kabelka môže byť v rámci vášho rozpočtu a môže byť aj kvalitná, ale podvedome naša myseľ povie, že ľuďom sa možno nebude až tak páčiť. A tak začneme hľadať znova.

Samozrejme vy nebudete súhlasiť s tvrdením, že hľadáte nejaké certifikáty, pretože je to podvedomý proces! Ste sa takmer ako stonožka. Stonožka potrebuje 100 nôh na to, aby mohla chodiť. Presne tak aj my potrebujeme synchronický súhlas od každého, aby sme mohli prechádzať životom bez krívania. Čo sa stane, keď čo len jedna noha stonožky vypovedá? Zostane uviaznutá. Čo sa stane s nami, keď nám chýba čo len jeden súhlas? Upadneme do depresie.

Keď sme takto závislí na druhých, je veľmi pravdepodobné, že upadneme do depresie. Ľudia, ktorí trpia na depresiu v skutočnosti trpia na nedostatok pozornosti. Niečo sa stane, my nedostaneme dosť pozornosti a príde nám to veľmi zaťažko, nevieme to zvládnuť. Jedno slovo úplne stačí na to, aby sme upadli do depresie. Lenže skutočný dôvod na našu depresiu nepoznáme. Tak čo urobíme? Začneme brať lieky, aby sme ju vyliečili.

Ale ako ju môžeme takto vyliečiť? Príčina našej depresie je v našom vnútri a my hľadáme lieky na pomoc. Keď za mnou prídu ľudia s depresiou, poviem im, aby na začiatok urobili jednoduchú Mahamantra meditáciu a poviem im, aby pomaly vysadili lieky. Ľuďom treba len ukázať, že zdroj energie leží v nich samých. Meditácia im to môže ukázať.

Podľa toho s akou úprimnosťou robia túto meditáciu môžu jednoducho využiť energiu v ich vnútri a vyliečiť sa z depresie. Lieky ich otupia ešte viac, toto musíte pochopiť.

Poviem vám: Keď čerpáte vašu energiu z vonku, môže to vo vás spôsobiť pohromu. Stanete sa bábkou.

Poviem vám jeden príbeh. Je to v podstate experiment, ktorý bol vykonaný na univerzite v Chicagu, v USA:

Mladý, zdravý a inteligentný muž sa ráno zobudí a pripravuje sa do práce. Jeho manželka sa naňho pozrie a povie mu, „Vyzeráš unavene, si v poriadku?“

Cíti sa podráždený jej poznámkou a povie jej aby si prestala namýšľať a odíde.

Ako vyberá auto z garáže, jeho sused sa naňho pozerá a skríkne: „ Cítiš sa dobre? Vyzeráš trochu divne!“

Muž je tento krát prekvapený, ale povie mu, že je v poriadku a odíde.

Príde do práce a ako vstúpi do úradu, recepčná sa naňho pozrie s obavami a povie: „Pane, vyzeráte chorý! Prečo ste prišli do práce?“

Muž odpovedá: „Myslím, že som v poriadku, uvidím ako sa budem cítiť...“ A odíde do svojej kancelárie.

Začne pracovať keď vstúpi jeho kolega a povie mu, „Ahoj! Vyzeráš strašne. Čo sa deje? Máš teplotu alebo čo?“

Toto je už pre muža príliš veľa, začne sa cítiť nesvoj a chorý. Práve vtedy si ho dá zavolať šéf, a on ide do jeho kancelárie. Šéf sa naňho pozrie a povie mu, „Vyzeráš naozaj nezdravo. Si si istý, že chceš ostať dnes v práci? Mal by si ísť k lekárovi.“

Mladý muž už má dosť, teraz sa už naozaj  cíti chorý. Povie šéfovi, žeby chcel ísť domov a odíde.

Ako šoféruje v aute, cíti ako mu stúpa teplota. Keď príde domov, jeho manželka je prekvapená, že ho vidí doma. Dotkne sa mu čela, a zistí, že má teplotu!

Muž, ktorý bol ráno zdravý a šťastný poobede skutočne ochorel! A ako ochorel? Iba tým, že ľudia mu hovorili, že je chorý. Celá situácia bola dohodnutá a ľudia mu opakovali zas znovu a tú istú vec. Tento experiment bol vykonaný na niekoľkých ľuďoch a všetci z nich na konci dňa naozaj ochoreli.

Toto sa stane, keď nie ste ustálení vo svojej vlastnej energii, ktorá je vo vašom vnútri. Prirodzene že sa potom hýbete z hora na dol iba kvôli vplyvom z vonka. Keď sa ustálite vo svojom vnútri, nič zvonku vami neotrasie.

Ľudia mi hovoria, „Swamidži, my nerobíme veci pre chválu a súhlas, robíme ich z povinnosti“.

Uvedomte si: v momente ako poviete, že niečo robíte z povinnosti, robíte to pre to, lebo ak by ste to neurobili, ľudia by vás prestali uznávať. Vaše okolie s vami súhlasí len dovtedy, pokiaľ splníte každú vec, ktorú od vás očakávajú. Keď je tam čo len malý rozdiel, uvidíte tú zmenu v ich vzťahu k vám. Vy to viete, a preto vykonávate svoju povinnosť.

Možno mi poviete, „Swamidži, ja som ich otec. Keď sa o nich nepostarám ja, tak kto potom?“. Ja nehovorím, žeby ste sa o nich nemali starať. Vy ste im dali život, vy sa o nich musíte postarať, pokiaľ sa sami nestanú nezávislí a schopní robiť veci pre seba. Ale robte to bez akéhokoľvek očakávania. Dovoľte, nech je to vyjadrením milujúcej energie vo vás, a to bez akýchkoľvek očakávaní.

Momentálne možno budete tvrdiť, že to nerobíte s očakávaním. Ale ak vás druhá strana čo len trošku sklame, pocítite mierne napätie, sklamanie. Toto napätie, toto sklamanie je výsledkom vašich očakávaní, ktoré ste mali keď ste vykonávali svoju povinnosť. Stupeň týchto pocitov očakávania je rôzny z osoby na osobu, ale do určitého stupňa je v každom z nás.

A keďže tam je, to znamená, že nerobíte veci iba ako prejav milujúcej energie, robíte ich z menšej limitovanej vlastnosti, ktorá sa volá povinnosť, alebo „takzvaná láska“.

Bhagavad Gita krásne hovorí:

"Karmanyevaadhikaaraste naa phaleshu kadaachanah."

Znamená to, že vašou úlohou je iba urobiť prácu a nezaoberať sa výsledkom.

Čokoľvek robíte, by malo byť z prekypujúcej energie lásky vo vašom vnútri. Potom sa nebudete trápiť nad výsledkami.

Keď poviem, že sa nebudete trápiť nad výsledkami, nemyslím tým, že sa nad nimi netrápite z  frustrácie alebo cynizmu. Čo tým myslím je, že ani neviete, ako očakávať výsledky, pretože ste produktívni a vyjadrujete svoju blaženú vnútornú energiu. Takže ani nemôžeme povedať, že neočakávate výsledky. Vy len radostne plyniete životom, to je všetko! Táto prúdiaca energia je skutočná láska.

Ak začnete mať očakávania od druhých ľudí, nebude im koniec. A poviem vám: najťažšia vec na svete je uspokojiť všetkých ľudí okolo seba. Myslíte si, že môžete uspokojiť všetkých ľudí? Nikdy. Je to tá najnemožnejšia vec na planéte Zem.

Malý príbeh:

Manžel a manželka oslovovali 50. výročie svadby.

Manželka darovala manželovi dve košele.

On bol veľmi dojatý a rozhodol, že pôjdu na večeru do reštaurácie, ako by mali variť doma.

Bol to pre nich veľmi významný moment.

Manžel sa išiel občerstviť, a aby potešil svoju ženu, obliekol si jednu z košieľ, ktoré mu darovala. Vyšiel zo svojej izby.

Keď prišiel dole, manželka sa na neho pozrie s úsmevom na tvári. Ale čoskoro sa výraz jej tváre zmení a pýtala sa, „Takže tá druhá nie je dobrá?“

Nidky nemôžete druhého urobiť úplne šťastným.

Najskôr sa snažte uspokojiť samého seba, nájsť naplnenie v sebe samom. To úplne stačí.  A nedovoľte, aby toto naplnenie malo niečo spoločné s ľuďmi okolo vás. Dovoľte, nech je to len bublajúca energia vo vás, nezávislá od podmienok ľudí zvonku. To stačí.

Je dobré urobiť niečo pre druhých. Je dobré preukázať im pozornosť, rešpekt – ale z hlbokej energetizujúcej lásky, nie zo strachu, nie preto, že sa obávame, že nám odoberú svoje certifikáty. Neoplatí sa investovať do názorov iných až natoľko, aby sa stali centrom nášho života. Nerobte z iných zdroj svojej energie.

Ako som vám už povedal: pretože neviete nič o sebe samom, obraciate sa k spoločnosti pre odpoveď. A spoločnosť vám s radosťou dá nálepky: Ty si dobrý otec. Ty dobre vyzeráš. Ty si zlyhal. A čo ja viem čo ešte.

Tak isto ako posúvajú balík bez poriadnej adresy z miesta na miesto, aj my sa hýbeme dookola a zbierame tieto nálepky. Ale nevieme, že my nie sme tieto nálepky, ale to, čo je vo vnútri balíka.

Keď je vaše šťastie závislé od druhých, dávate im kontrolu nad vašim životom. Buďte svojím vlastným zdrojom energie a inšpirácie! Dojdite k jasnému pochopeniu, že skutočná radosť nie je možná keď urobíte niekoho iného svojím stredobodom. Keď toto pochopíte, polovica problému je vyriešená.

Malý príbeh:

Brahma Sutra  je úžasná kniha prístupná ľudstvu.

Je to neskrátené vydanie svetovej filozofie, z ktorej vychádzajú všetky ostatné filozofie. Je to kniha kníh.

Napísal ju Veda Vyasa, najväčší indický učenec.

Jeden osvietený majster dal túto knihu jednému zo svojich žiakov, Vachaspati Mishra, a požiadal  ho, aby napísal komentár k tejto knihe.

Majster mu tak zároveň dal za ženu svoju dcéru Bamati a krátko nato zomrel.

Vachaspati Mishra začal dychtivo pracovať na svojej úlohe.

Neustále bol pohltený do písania. Stalo sa pre neho intenzívnou transformačnou meditáciou. Písal celé mesiace, čoskoro sa mesiace stali roky a roky desťročia.

Počas celého toho času nevidel nič iné, nemyslel na nič iné a nepočul nič iné.

Nakoniec skončil svoju veľkú úlohu. Zostávalo mu už iba vybrať názov pre knihu.

Vtedy zdvihol hlavu od písania keď vtom uvidel staršiu pani, ktorá zapaľovala olejovú lampu vedľa neho. Zostal prekvapený. Opýtal ja jej, „ Kto ste?“

Pani mu odpovedala, „ Netrápte sa na do mnou. Pokračujte vo svojej práci.“

On povedal, „ Skončil som. Povedzte mi, kto ste.“

Pani mu odpovedala, „ Som tvoja manželka.“

Vachaspati Mishra bol šokovaný.

Bol jednoducho šokovaný z toho, čo sa stalo.

Desaťročia písal knihu bez jedinej myšlienky o svojej žene! Sám tomu nemohol uveriť.

„Prečo si mi to nepripomenula celé tie roky!“ zakričal.

„ Na čo?“ opýtala sa „bol si zahĺbený do tej knihy, nepociťovala som potrebu ťa vyrušovať,“ odpovedala ticho.

Vachaspati Mishra povedal „Obetovaal si celý svoj život kvôli ľudstvu! Čo môžem urobiť, aby som ti to vynahradil?“

Bamati odpovedala, „bolo mi cťou slúžiť ti. Cítim sa poctená, že som ti mohla slúžiť, pokiaľ si písal túto veľkú knihu. Nič viac nepotrebujem.“

Vachaspati Mishra vyronil slzy radosti.

Vysoko si svoju ženu poctil. Pomenoval jeho životnú prácu po nej: Bamati.

Do konca aj dnes nesie najúžasnejší komentár k najvzácnejšej knihe ľudstva meno "Bamati".

Bamati sa stala nesmrteľná kvôli svojej nesebeckej oddanosti a láske. Bola totiž úplne sebestačná. Nebolo to len tým, že nechcela vyrušiť svojho manžela, ona ho nepotrebovala vyrušiť. Medzi tým je veľký rozdiel. My väčšinu času chceme pozornosť od iných, ale sme ticho, lebo si myslíme, žeby sme ich nemali vyrušovať.

Ale tuná sa hovorí o osobe, ktorá nepotrebovala pozornosť – to je ten rozdiel. Necítila, že by premárnila svoju mladosť, nerobila žiaden kompromis. Bola úplne sama sebou, to je všetko. A to jej stačilo. Nebolo pre ňu náročné nevyrušovať manžela. Bola tak ustálená vo svojej vlastnej energii, že jej na tom vôbec nezáležalo.

Bamati žije aj potom, čo umrela. My umierame každú minútu, aj keď žijeme. To je ten rozdiel.

Ale ako je to v našich domácnostiach? Môžete čítať noviny čo len pol hodiny v kľude? Môže vaša manželka pozerať svoj seriál čo len pol hodiny? Práve keď čítate noviny, vaša manželka si spomenie, že vám chce povedať dôležitú vec, ktorá sa stala v predošlý deň. A bude sa sťažovať, že jej nevenujete dosť pozornosti. Povie vám, že stále trávite čas s novinami.

A presne keď vaša manželka pozerá svoj obľúbený televízny seriál, vy sa cítite hladný a chcete aby vám naservírovala jedlo. Budete preklínať televíziu, že vysiela seriály v nesprávnom čase!

Malý príbeh:

Muž sedel so svojou manželkou v reštaurácii.

Objednali si jedlo a čakali, kým príde.

Manželka sa sťažovala, „Drahý, odkedy sme prišli do reštaurácie len čítaš noviny.“

Manžel odpovedal, „ Prepáč drahá,“ zakýval na čašníka. „ môžete nám doniesť ešte jedny noviny prosím vás?“

Vidíte, všetci z nás hľadáme pozornosť, neustále hľadáme pozornosť. A keď ju nedostaneme, sme smutní. Toto je koreňom všetkého hnevu, sklamania a frustrácie v našom živote.

Musíme si prestať pýtať a začať dávať. Musíme vyžarovať energiu namiesto vyžadovať energiu. Ale my ani nevieme ako presunúť pozornosť zo seba na iných. Sme tak zvyknutí vidieť seba ako centrum pozornosti. Musíme vidieť svet okolo nás ako centrum pozornosti. Ako to urobiť?

Pokračovanie v ďaľšom článku (vyššie).