V dennom živote sa neustále vkladáme do kože iných. Keď vidíme niekoho nešťastie alebo utrpenie tak sa automaticky vložíme do ich situácie ako by to bola naša vlastná. Dokonca prežívame aj ich pocity tak autenticky, ako by boli naše vlastné. Hovoríme si: „Keby sa toto stalo mne, čo by som robil?“ Častokrát zotrvávame v pocitoch traumy, ktorá nie je vôbec naša celé hodiny, dni, mesiace....
Pochopte, že tým že sa obúvame do kože iných si v sebe vytvárame silné engramy, silné spoločenské podmieňovanie. Tieto engramy a podmieňovanie v nás zanechávajú rovnako silné stopy ako keby sme týmito skúsenosťami sami prešli.
Možno si poviete: „Čo je zlé na tom mať súcit s inými?“ Pochopte, že súcit, sympatia ľuďom vôbec nepomáha, keď sympatizujeme s inými počas ich utrpenia, tým ich len utvrdzujeme v tom, v akej mizernej situácii sú a sťahujeme nie len ich, ale aj sami seba viac a viac na dno a do sebaľutovania. Človek v ťažkej situácii nepotrebuje náš súcit, ale našu schopnosť pomôcť mu akceptovať jeho súčastnú situáciu a nájsť riešenie ako sa pohnúť ďalej. To je empatia. Empatia je inteligencia akceptovať realitu takú aká je a schopnosť nájsť riešenie, ako sa z tejto situácie pohnúť ďalej.
Vyhýbajte sa týmto dvom veciam – prežívať utrpenie iných ako by bolo naše vlastné a uchovávať sie tieto pocity v našom vnútri na akúkoľvek krátku dobu. Nemajte pocit viny, keď netrpíte s inými. Na svete nie sme preto aby sme trpeli s inými, ale preto, aby sme im pomohli dostať sa z ich utrpenia.
Preto sa ustáľte sa vo svoje vlastnej realite, žite svoju vlastnú skutočnú realitu a nemíňajte svoju pozitívnu energiu na utrpenie, keď ju môžete využiť na hľadanie inteligentného riešenia. Neprežívajte traumu iných vo svojom vnútri ako vašu vlastnú, vyhnete sa tak zbytočným energetickým blokom vo vašich čakrách. Vedome sa vyhýbajte vytváraniu negatívnych engramov a spoločenského podmieňovania.
Usídlite sa v sebe samom, vo svojej realite a konajte z empatie, nie so sympatie.
Sri Paramahamsa Nithyananda
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára